Christoph Schönborn wurde am 22. Januar 1945 in Watislaw im damaligen Reichsgau Sudetenland geboren. Sein vollständiger Taufname lautet Christoph Maria Michael Hugo Damian Peter Adalbert Schönborn. Er entstammt der böhmischen Linie der Familie Schönborn, die über Jahrhunderte hinweg bedeutende Persönlichkeiten der Kirche hervorgebracht hat. Sein Vater, Hugo-Damian Schönborn, war Maler und Widerstandskämpfer gegen das NS-Regime. Er desertierte 1944 zu den Briten, was die Familie in große Unsicherheit stürzte. Nach der Vertreibung infolge der Beneš-Dekrete fand die Familie Zuflucht bei Verwandten in Österreich.
Christoph Schönborn wuchs in Vorarlberg auf, wo er neben Hochdeutsch auch den alemannischen Dialekt erlernte. Die Trennung seiner Eltern im Jahr 1958 prägte seine Kindheit. Aufgrund seiner familiären und schulischen Prägung entwickelte er früh eine Leidenschaft für Sprachen und Kultur. Er spricht neben Deutsch auch Latein, Griechisch, Hebräisch, Französisch, Englisch, Italienisch und Spanisch.
Nach der Matura trat er 1963 in den Dominikanerorden ein. Das Noviziat absolvierte er in Warburg (Westfalen). Es folgten Studien der Philosophie und Theologie in Walberberg bei Köln, Wien und Paris. 1970 wurde er in der Wiener Dominikanerkirche von Kardinal Franz König zum Priester geweiht. Im Rahmen seiner theologischen Ausbildung promovierte er 1974 am Institut Catholique de Paris mit einer Dissertation über die Ikonographie Christi: L’Icône du Christ. Fondements théologiques. Seine Studienzeit führte ihn auch an die Universität Regensburg, wo er bei Joseph Ratzinger, dem späteren Papst Benedikt XVI., studierte.
Seine akademische Laufbahn begann Schönborn 1975 als außerordentlicher Professor für Dogmatik an der Universität Fribourg in der Schweiz. Ab 1981 war er dort ordentlicher Professor für Dogmatik und Ostkirchliche Theologie. Parallel dazu übernahm er Aufgaben in theologischen Fachkommissionen, unter anderem als Mitglied der Internationalen Theologischen Kommission und der Schweizer Kommission für den Dialog zwischen Orthodoxen und Katholiken. Von 1987 bis 1992 war er Sekretär der Kommission, die den Katechismus der Katholischen Kirche erarbeitete. Dieses Werk hat bis heute zentrale Bedeutung für die Glaubensvermittlung weltweit.
Am 11. Juli 1991 ernannte ihn Papst Johannes Paul II. zum Weihbischof von Wien und Titularbischof von Sutrium. Die Bischofsweihe empfing er am 29. September 1991 im Wiener Stephansdom. Vier Jahre später, am 13. April 1995, wurde er Koadjutorerzbischof der Erzdiözese Wien. Im selben Jahr folgte er Kardinal Hans Hermann Groër als Erzbischof von Wien nach. Bereits 1996 wurde er von Papst Johannes Paul II. mit dem Pallium als Metropolit der Wiener Kirchenprovinz ausgezeichnet. Zwei Jahre später, am 21. Februar 1998, erhob ihn der Papst zum Kardinalpriester mit der Titelkirche Gesù Divino Lavoratore.
Von 1998 bis 2020 leitete Kardinal Schönborn die Österreichische Bischofskonferenz. In dieser Funktion setzte er sich für den Dialog zwischen verschiedenen Konfessionen und Religionen ein, förderte die Auseinandersetzung mit ethischen und gesellschaftlichen Herausforderungen und unterstützte die Seelsorge in schwierigen Zeiten. Seit 1996 betreut er die Gemeinschaft vom Lamm, eine junge Ordensfamilie der Dominikaner, die sich in Wien niedergelassen hat.
Schönborn war Teilnehmer der Konklaven von 2005 und 2013, in denen Benedikt XVI. und Papst Franziskus gewählt wurden. Er galt in beiden Fällen als einer der möglichen Papstanwärter. Papst Franziskus berief ihn 2014 in die Kardinalskommission zur Aufsicht über die Vatikanbank (IOR) und bestätigte ihn 2020 in dieser Funktion. 2024 wurde er Präsident dieser Kommission.
Eine wesentliche Rolle spielte er sowohl in der Familiensynode 2014/15 unfd bei der Interpretation der päpstlichen Exhortation Amoris Laetitia als auch in der Amazzoniensynode 2019 und derder Synode über die Symodalität 2021-2024. Bis 2024 war er zusätzlich Mitglied des ständigen Synodenrates.
Neben seinen Leitungsaufgaben ist Kardinal Schönborn ein gefragter Redner und Autor. Er hat zahlreiche Bücher veröffentlicht, darunter Werke zur christlichen Ikonographie, zur Evolutionstheorie und zum Katechismus. Auch in ethischen Fragen meldet er sich immer wieder zu Wort, etwa zur Sterbehilfe, Flüchtlingspolitik oder dem Umgang mit Missbrauchsfällen in der Kirche.
Sein Wappen vereint Symbole seiner Herkunft, seines Ordens und des Erzbistums Wien. Sein Wahlspruch lautet Vos autem dixi amicos („Ich nenne euch Freunde“) und ist dem Johannesevangelium entnommen.
Christoph Schönborn was born on January 22, 1945, in Watislaw, in what was then the Reichsgau Sudetenland. His full baptismal name is Christoph Maria Michael Hugo Damian Peter Adalbert Schönborn. He comes from the Bohemian branch of the Schönborn family, which has produced many prominent figures in the Church over the centuries. His father, Hugo-Damian Schönborn, was a painter and a resistance fighter against the Nazi regime. In 1944, he defected to the British forces, plunging the family into great uncertainty. After their expulsion following the Beneš Decrees, the family found refuge with relatives in Austria.
Christoph Schönborn grew up in Vorarlberg, where he learned Alemannic dialect in addition to High German. The separation of his parents in 1958 deeply affected his childhood. Thanks to his family and educational background, he developed an early passion for languages and culture. In addition to German, he speaks Latin, Greek, Hebrew, French, English, Italian, and Spanish.
After completing his high school education (Matura), he joined the Dominican Order in 1963. He completed his novitiate in Warburg (Westphalia) and pursued studies in philosophy and theology in Walberberg near Cologne, Vienna, and Paris. In 1970, he was ordained a priest in Vienna’s Dominican Church by Cardinal Franz König. As part of his theological training, he earned a doctorate in 1974 at the Institut Catholique de Paris with a dissertation on the iconography of Christ: L’Icône du Christ. Fondements théologiques. His academic journey also took him to the University of Regensburg, where he studied under Joseph Ratzinger, the future Pope Benedict XVI.
Schönborn’s academic career began in 1975 when he became an associate professor of dogmatics at the University of Fribourg in Switzerland. From 1981, he served there as a full professor of dogmatics and Eastern Church theology. In parallel, he undertook roles in specialized theological commissions, including as a member of the International Theological Commission and the Swiss Commission for Dialogue between Orthodox and Catholics. From 1987 to 1992, he served as secretary of the commission that prepared the Catechism of the Catholic Church, a work of enduring significance for the worldwide transmission of faith.
On July 11, 1991, Pope John Paul II appointed him Auxiliary Bishop of Vienna and Titular Bishop of Sutrium. He received episcopal consecration on September 29, 1991, in St. Stephen’s Cathedral in Vienna. Four years later, on April 13, 1995, he became Coadjutor Archbishop of the Archdiocese of Vienna, succeeding Cardinal Hans Hermann Groër as Archbishop of Vienna that same year. In 1996, Pope John Paul II presented him with the pallium as Metropolitan of the Viennese ecclesiastical province. Two years later, on February 21, 1998, the Pope elevated him to Cardinal Priest with the titular church of Gesù Divino Lavoratore.
From 1998 to 2020, Cardinal Schönborn chaired the Austrian Bishops' Conference. In this role, he worked to promote dialogue among different denominations and religions, encouraged engagement with ethical and societal challenges, and supported pastoral care during times of crisis. Since 1996, he has been the spiritual guide for the Community of the Lamb, a young Dominican religious family established in Vienna.
Schönborn participated in the conclaves of 2005 and 2013, which elected Benedict XVI and Pope Francis, respectively. On both occasions, he was considered a potential papal candidate. In 2014, Pope Francis appointed him to the Cardinal Commission overseeing the Vatican Bank (IOR) and reaffirmed him in this role in 2020. In 2024, he was named President of this commission.
He played a key role in the Synod on the Family (2014–2015) and the interpretation of the papal exhortation Amoris Laetitia, as well as in the Amazon Synod of 2019 and the Synod on Synodality (2021–2024). Until 2024, he was also a member of the Synod’s Permanent Council.
In addition to his leadership responsibilities, Cardinal Schönborn is a sought-after speaker and author. He has published numerous books, including works on Christian iconography, evolutionary theory, and the Catechism. He frequently comments on ethical issues, such as euthanasia, refugee policy, and the Church’s handling of abuse cases.
His coat of arms combines symbols of his heritage, his order, and the Archdiocese of Vienna. His episcopal motto, Vos autem dixi amicos (“I call you friends”), is taken from the Gospel of John.
Christophe Schönborn est né le 22 janvier 1945 à Watislaw, dans l'ancien district du Reich des Sudètes. Son nom de baptême complet est Christoph Maria Michael Hugo Damian Peter Adalbert Schönborn. Il est issu de la branche bohémienne de la famille Schönborn, qui a produit de nombreuses personnalités importantes de l'Église au fil des siècles. Son père, Hugo-Damian Schönborn, était peintre et résistant au régime nazi. En 1944, il fit défection auprès des Britanniques, ce qui plongea la famille dans une grande incertitude. Après leur expulsion à la suite des décrets Beneš, la famille trouva refuge auprès de parents en Autriche.
Christophe Schönborn a grandi au Vorarlberg, où il a appris, en plus de l’allemand standard, le dialecte alémanique. La séparation de ses parents en 1958 a marqué son enfance. Grâce à son éducation familiale et scolaire, il développa très tôt une passion pour les langues et la culture. Il parle, en plus de l’allemand, le latin, le grec, l’hébreu, le français, l’anglais, l’italien et l’espagnol.
Après son baccalauréat, il entra en 1963 dans l’ordre dominicain. Il effectua son noviciat à Warburg (Westphalie) et poursuivit des études de philosophie et de théologie à Walberberg, près de Cologne, à Vienne et à Paris. En 1970, il fut ordonné prêtre dans l’église dominicaine de Vienne par le cardinal Franz König. Dans le cadre de sa formation théologique, il obtint en 1974 un doctorat à l’Institut Catholique de Paris avec une thèse sur l’iconographie du Christ : L’Icône du Christ. Fondements théologiques. Son parcours universitaire le mena également à l’université de Ratisbonne, où il étudia sous la direction de Joseph Ratzinger, futur pape Benoît XVI.
La carrière académique de Schönborn débuta en 1975 lorsqu’il devint professeur extraordinaire de dogmatique à l’université de Fribourg, en Suisse. À partir de 1981, il y fut professeur ordinaire de dogmatique et de théologie des Églises orientales. Parallèlement, il participa à des commissions théologiques spécialisées, notamment en tant que membre de la Commission théologique internationale et de la Commission suisse pour le dialogue entre orthodoxes et catholiques. De 1987 à 1992, il fut secrétaire de la commission chargée de rédiger le Catéchisme de l’Église catholique, une œuvre qui conserve une importance centrale dans la transmission de la foi à travers le monde.
Le 11 juillet 1991, le pape Jean-Paul II le nomma évêque auxiliaire de Vienne et évêque titulaire de Sutrium. Il reçut la consécration épiscopale le 29 septembre 1991 dans la cathédrale Saint-Étienne de Vienne. Quatre ans plus tard, le 13 avril 1995, il devint archevêque coadjuteur de l’archidiocèse de Vienne, succédant cette même année au cardinal Hans Hermann Groër comme archevêque de Vienne. Dès 1996, il fut distingué par le pape Jean-Paul II avec le pallium en tant que métropolitain de la province ecclésiastique de Vienne. Deux ans plus tard, le 21 février 1998, le pape le créa cardinal-prêtre avec pour titre l’église Gesù Divino Lavoratore.
De 1998 à 2020, le cardinal Schönborn présida la Conférence épiscopale autrichienne. À ce titre, il œuvra pour le dialogue entre différentes confessions et religions, encouragea la réflexion sur les défis éthiques et sociétaux, et soutint la pastorale en période de crise. Depuis 1996, il accompagne la Communauté de l’Agneau, une jeune famille religieuse dominicaine installée à Vienne.
Schönborn participa aux conclaves de 2005 et 2013, qui élurent respectivement Benoît XVI et le pape François. Dans les deux cas, il fut considéré comme un papabile potentiel. En 2014, le pape François le nomma membre de la commission cardinalice chargée de superviser la Banque du Vatican (IOR) et le confirma à ce poste en 2020. En 2024, il devint président de cette commission.
Il joua un rôle clé dans le synode sur la famille de 2014-2015 et l’interprétation de l’exhortation apostolique Amoris Laetitia, ainsi que dans le synode amazonien de 2019 et celui sur la synodalité de 2021 à 2024. Jusqu’en 2024, il fut également membre du conseil permanent du synode.
Outre ses responsabilités de direction, le cardinal Schönborn est un conférencier et auteur très sollicité. Il a publié de nombreux ouvrages sur l’iconographie chrétienne, la théorie de l’évolution et le catéchisme. Il intervient également régulièrement sur des questions éthiques, comme l’euthanasie, la politique migratoire ou les abus dans l’Église.
Son blason réunit des symboles de ses origines, de son ordre et de l’archidiocèse de Vienne. Sa devise épiscopale, Vos autem dixi amicos (« Je vous appelle amis »), est tirée de l’Évangile selon saint Jean.
Christoph Schönborn è nato il 22 gennaio 1945 a Watislaw, nell'allora Reichsgau Sudetenland. Il suo nome di battesimo completo è Christoph Maria Michael Hugo Damian Peter Adalbert Schönborn. Proviene dal ramo boemo della famiglia Schönborn, che ha prodotto molte figure eminenti nella Chiesa nel corso dei secoli. Suo padre, Hugo-Damian Schönborn, era un pittore e un resistente al regime nazista. Nel 1944 disertò verso le forze britanniche, mettendo la famiglia in una situazione di grande incertezza. Dopo l’espulsione seguita ai decreti Beneš, la famiglia trovò rifugio presso parenti in Austria.
Christoph Schönborn è cresciuto nel Vorarlberg, dove ha imparato, oltre al tedesco standard, il dialetto alemanno. La separazione dei suoi genitori nel 1958 segnò profondamente la sua infanzia. Grazie alla sua formazione familiare e scolastica, sviluppò presto una passione per le lingue e la cultura. Oltre al tedesco, parla latino, greco, ebraico, francese, inglese, italiano e spagnolo.
Dopo aver conseguito la maturità, nel 1963 entrò nell’Ordine Domenicano. Fece il noviziato a Warburg (Vestfalia) e proseguì gli studi di filosofia e teologia a Walberberg vicino a Colonia, a Vienna e a Parigi. Nel 1970 fu ordinato sacerdote nella chiesa domenicana di Vienna dal cardinale Franz König. Nell’ambito della sua formazione teologica, conseguì nel 1974 un dottorato presso l’Institut Catholique di Parigi con una tesi sull’iconografia di Cristo: L’Icône du Christ. Fondements théologiques. Il suo percorso accademico lo portò anche all’Università di Ratisbona, dove studiò sotto la guida di Joseph Ratzinger, il futuro Papa Benedetto XVI.
La carriera accademica di Schönborn iniziò nel 1975, quando divenne professore straordinario di dogmatica presso l’Università di Friburgo, in Svizzera. Dal 1981 fu professore ordinario di dogmatica e teologia delle Chiese orientali. Parallelamente, ricoprì incarichi in commissioni teologiche specializzate, tra cui la Commissione Teologica Internazionale e la Commissione svizzera per il dialogo tra ortodossi e cattolici. Dal 1987 al 1992 fu segretario della commissione che preparò il Catechismo della Chiesa Cattolica, un’opera di fondamentale importanza per la trasmissione della fede a livello mondiale.
L’11 luglio 1991 Papa Giovanni Paolo II lo nominò vescovo ausiliare di Vienna e vescovo titolare di Sutrium. Ricevette la consacrazione episcopale il 29 settembre 1991 nella cattedrale di Santo Stefano a Vienna. Quattro anni dopo, il 13 aprile 1995, divenne arcivescovo coadiutore dell'arcidiocesi di Vienna, succedendo nello stesso anno al cardinale Hans Hermann Groër come arcivescovo di Vienna. Nel 1996, Papa Giovanni Paolo II gli conferì il pallio come metropolita della provincia ecclesiastica viennese. Due anni dopo, il 21 febbraio 1998, il Papa lo elevò a cardinale presbitero con il titolo della chiesa Gesù Divino Lavoratore.
Dal 1998 al 2020, il cardinale Schönborn ha presieduto la Conferenza Episcopale Austriaca. In questo ruolo, si è impegnato per il dialogo tra diverse confessioni e religioni, ha promosso la riflessione sulle sfide etiche e sociali e ha sostenuto la pastorale nei momenti di crisi. Dal 1996 accompagna la Comunità dell’Agnello, una giovane famiglia religiosa domenicana insediata a Vienna.
Schönborn partecipò ai conclavi del 2005 e del 2013, che elessero rispettivamente Benedetto XVI e Papa Francesco. In entrambe le occasioni, fu considerato un possibile papabile. Nel 2014 Papa Francesco lo nominò membro della Commissione Cardinalizia per la supervisione della Banca Vaticana (IOR) e lo confermò in questa funzione nel 2020. Nel 2024 fu nominato presidente di questa commissione.
Ha svolto un ruolo chiave nel Sinodo sulla Famiglia (2014-2015) e nell’interpretazione dell’esortazione apostolica Amoris Laetitia, così come nel Sinodo sull’Amazzonia del 2019 e in quello sulla sinodalità (2021-2024). Fino al 2024, è stato anche membro del Consiglio Permanente del Sinodo.
Oltre ai suoi incarichi di leadership, il cardinale Schönborn è un conferenziere e autore molto richiesto. Ha pubblicato numerosi libri, tra cui opere sull’iconografia cristiana, la teoria dell’evoluzione e il Catechismo. Interviene frequentemente su questioni etiche, come l’eutanasia, la politica migratoria o la gestione degli abusi nella Chiesa.
Il suo stemma unisce simboli delle sue origini, del suo ordine e dell’arcidiocesi di Vienna. Il suo motto episcopale, Vos autem dixi amicos («Vi ho chiamati amici»), è tratto dal Vangelo di Giovanni.
Christoph Schönborn nació el 22 de enero de 1945 en Watislaw, en lo que entonces era el Reichsgau de los Sudetes. Su nombre de bautismo completo es Christoph Maria Michael Hugo Damian Peter Adalbert Schönborn. Proviene de la rama bohemia de la familia Schönborn, que ha producido numerosas figuras prominentes en la Iglesia a lo largo de los siglos. Su padre, Hugo-Damian Schönborn, fue pintor y luchador de la resistencia contra el régimen nazi. En 1944 desertó a las fuerzas británicas, lo que sumió a la familia en una gran incertidumbre. Tras la expulsión derivada de los Decretos Beneš, la familia encontró refugio con parientes en Austria.
Christoph Schönborn creció en Vorarlberg, donde aprendió, además del alemán estándar, el dialecto alemán alemánico. La separación de sus padres en 1958 marcó profundamente su infancia. Gracias a su educación familiar y escolar, desarrolló una temprana pasión por los idiomas y la cultura. Además del alemán, habla latín, griego, hebreo, francés, inglés, italiano y español.
Después de completar la escuela secundaria (Matura), ingresó en 1963 en la Orden Dominicana. Realizó su noviciado en Warburg (Westfalia) y continuó sus estudios de filosofía y teología en Walberberg, cerca de Colonia, en Viena y en París. En 1970 fue ordenado sacerdote en la Iglesia Dominicana de Viena por el cardenal Franz König. Como parte de su formación teológica, obtuvo en 1974 un doctorado en el Institut Catholique de París con una tesis sobre la iconografía de Cristo: L’Icône du Christ. Fondements théologiques. Su camino académico también lo llevó a la Universidad de Ratisbona, donde estudió bajo la guía de Joseph Ratzinger, el futuro Papa Benedicto XVI.
La carrera académica de Schönborn comenzó en 1975, cuando se convirtió en profesor extraordinario de dogmática en la Universidad de Friburgo, Suiza. A partir de 1981, fue profesor titular de dogmática y teología de las Iglesias Orientales. Paralelamente, asumió responsabilidades en comisiones teológicas especializadas, como miembro de la Comisión Teológica Internacional y de la Comisión Suiza para el Diálogo entre Ortodoxos y Católicos. De 1987 a 1992 fue secretario de la comisión que preparó el Catecismo de la Iglesia Católica, una obra que sigue siendo de gran relevancia para la transmisión de la fe en todo el mundo.
El 11 de julio de 1991, el Papa Juan Pablo II lo nombró obispo auxiliar de Viena y obispo titular de Sutrium. Recibió la consagración episcopal el 29 de septiembre de 1991 en la Catedral de San Esteban de Viena. Cuatro años después, el 13 de abril de 1995, fue nombrado arzobispo coadjutor de la Arquidiócesis de Viena, sucediendo ese mismo año al cardenal Hans Hermann Groër como arzobispo de Viena. En 1996, el Papa Juan Pablo II le otorgó el palio como metropolitano de la provincia eclesiástica vienesa. Dos años después, el 21 de febrero de 1998, el Papa lo elevó a cardenal presbítero con el título de la iglesia Gesù Divino Lavoratore.
De 1998 a 2020, el cardenal Schönborn presidió la Conferencia Episcopal de Austria. En este rol, trabajó para fomentar el diálogo entre diversas confesiones y religiones, promovió la reflexión sobre los desafíos éticos y sociales, y apoyó la pastoral en tiempos de crisis. Desde 1996, ha acompañado a la Comunidad del Cordero, una joven familia religiosa dominicana establecida en Viena.
Schönborn participó en los cónclaves de 2005 y 2013, en los que fueron elegidos Benedicto XVI y el Papa Francisco, respectivamente. En ambas ocasiones, fue considerado un posible papabile. En 2014, el Papa Francisco lo nombró miembro de la Comisión Cardenalicia para la supervisión del Banco Vaticano (IOR) y lo confirmó en este cargo en 2020. En 2024 fue nombrado presidente de esta comisión.
Jugó un papel clave en el Sínodo sobre la Familia (2014-2015) y en la interpretación de la exhortación apostólica Amoris Laetitia, así como en el Sínodo sobre la Amazonía de 2019 y el Sínodo sobre la Sinodalidad (2021-2024). Hasta 2024, también fue miembro del Consejo Permanente del Sínodo.
Además de sus responsabilidades de liderazgo, el cardenal Schönborn es un conferencista y autor muy solicitado. Ha publicado numerosos libros, incluyendo obras sobre iconografía cristiana, teoría de la evolución y el Catecismo. También se pronuncia regularmente sobre cuestiones éticas, como la eutanasia, la política migratoria o el manejo de los abusos en la Iglesia.
Su escudo combina símbolos de sus orígenes, de su orden y de la Arquidiócesis de Viena. Su lema episcopal, Vos autem dixi amicos («A vosotros os llamo amigos»), está tomado del Evangelio de Juan.
Christoph Schönborn nasceu em 22 de janeiro de 1945 em Watislaw, no então Reichsgau Sudetenland. Seu nome de batismo completo é Christoph Maria Michael Hugo Damian Peter Adalbert Schönborn. Ele pertence ao ramo boêmio da família Schönborn, que ao longo dos séculos produziu muitas figuras importantes para a Igreja. Seu pai, Hugo-Damian Schönborn, era pintor e membro da resistência contra o regime nazista. Em 1944, ele desertou para as forças britânicas, o que colocou a família em uma situação de grande incerteza. Após a expulsão causada pelos Decretos Beneš, a família encontrou refúgio junto a parentes na Áustria.
Christoph Schönborn cresceu no Vorarlberg, onde aprendeu, além do alemão padrão, o dialeto alemânico. A separação de seus pais em 1958 marcou profundamente sua infância. Graças à sua formação familiar e escolar, desenvolveu cedo uma paixão por línguas e cultura. Além do alemão, ele fala latim, grego, hebraico, francês, inglês, italiano e espanhol.
Depois de completar o ensino médio (Matura), ingressou em 1963 na Ordem Dominicana. Ele realizou o noviciado em Warburg (Vestfália) e continuou seus estudos de filosofia e teologia em Walberberg, perto de Colônia, em Viena e em Paris. Em 1970, foi ordenado sacerdote na Igreja Dominicana de Viena pelo cardeal Franz König. Como parte de sua formação teológica, obteve em 1974 um doutorado no Institut Catholique de Paris com uma tese sobre a iconografia de Cristo: L’Icône du Christ. Fondements théologiques. Seu percurso acadêmico também o levou à Universidade de Regensburg, onde estudou sob a orientação de Joseph Ratzinger, o futuro Papa Bento XVI.
A carreira acadêmica de Schönborn começou em 1975, quando se tornou professor extraordinário de dogmática na Universidade de Friburgo, na Suíça. A partir de 1981, foi professor titular de dogmática e teologia das Igrejas Orientais. Paralelamente, assumiu funções em comissões teológicas especializadas, como membro da Comissão Teológica Internacional e da Comissão Suíça para o Diálogo entre Ortodoxos e Católicos. De 1987 a 1992, foi secretário da comissão que preparou o Catecismo da Igreja Católica, uma obra de grande relevância para a transmissão da fé em todo o mundo.
Em 11 de julho de 1991, o Papa João Paulo II nomeou-o bispo auxiliar de Viena e bispo titular de Sutrium. Ele recebeu a consagração episcopal em 29 de setembro de 1991 na Catedral de Santo Estêvão em Viena. Quatro anos depois, em 13 de abril de 1995, tornou-se arcebispo coadjutor da Arquidiocese de Viena, sucedendo, no mesmo ano, ao cardeal Hans Hermann Groër como arcebispo de Viena. Em 1996, o Papa João Paulo II concedeu-lhe o pálio como metropolita da província eclesiástica de Viena. Dois anos depois, em 21 de fevereiro de 1998, o Papa o elevou a cardeal presbítero com o título da igreja Gesù Divino Lavoratore.
De 1998 a 2020, o cardeal Schönborn presidiu a Conferência Episcopal Austríaca. Nessa função, trabalhou para promover o diálogo entre diferentes confissões e religiões, incentivou reflexões sobre desafios éticos e sociais, e apoiou a pastoral em tempos de crise. Desde 1996, acompanha a Comunidade do Cordeiro, uma jovem família religiosa dominicana estabelecida em Viena.
Schönborn participou nos conclaves de 2005 e 2013, que elegeram Bento XVI e o Papa Francisco, respectivamente. Em ambas as ocasiões, foi considerado um possível papabile. Em 2014, o Papa Francisco o nomeou membro da Comissão Cardinalícia para supervisão do Banco do Vaticano (IOR) e confirmou-o nesse cargo em 2020. Em 2024, foi nomeado presidente dessa comissão.
Ele desempenhou um papel importante no Sínodo sobre a Família (2014-2015) e na interpretação da exortação apostólica Amoris Laetitia, bem como no Sínodo da Amazônia de 2019 e no Sínodo sobre a Sinodalidade (2021-2024). Até 2024, também foi membro do Conselho Permanente do Sínodo.
Além de suas responsabilidades de liderança, o cardeal Schönborn é um conferencista e autor muito requisitado. Ele publicou diversos livros, incluindo obras sobre iconografia cristã, teoria da evolução e o Catecismo. Também se pronuncia regularmente sobre questões éticas, como eutanásia, política migratória e o tratamento de abusos na Igreja.
Seu brasão reúne símbolos de suas origens, de sua ordem e da Arquidiocese de Viena. Seu lema episcopal, Vos autem dixi amicos ("Eu vos chamo amigos"), é retirado do Evangelho de João.
Christoph Schönborn s-a născut pe 22 ianuarie 1945 în Watislaw, în fostul Reichsgau Sudetenland. Numele său complet de botez este Christoph Maria Michael Hugo Damian Peter Adalbert Schönborn. Provine din ramura boemă a familiei Schönborn, care a dat de-a lungul secolelor numeroase personalități importante în Biserică. Tatăl său, Hugo-Damian Schönborn, a fost pictor și luptător în rezistența împotriva regimului nazist. În 1944, acesta a dezertat la forțele britanice, ceea ce a aruncat familia într-o mare incertitudine. După expulzarea cauzată de decretele Beneš, familia a găsit refugiu la rude în Austria.
Christoph Schönborn a crescut în Vorarlberg, unde a învățat, pe lângă germana standard, și dialectul alemannic. Separarea părinților săi în 1958 i-a marcat profund copilăria. Datorită mediului său familial și educației, a dezvoltat de timpuriu o pasiune pentru limbi și cultură. Pe lângă germană, vorbește latină, greacă, ebraică, franceză, engleză, italiană și spaniolă.
După finalizarea liceului (Matura), a intrat în 1963 în Ordinul Dominican. Noviciatul l-a efectuat la Warburg (Westfalia), continuând studiile de filosofie și teologie la Walberberg, lângă Köln, la Viena și la Paris. În 1970, a fost hirotonit preot în Biserica Dominicană din Viena de către cardinalul Franz König. În cadrul formării sale teologice, a obținut în 1974 un doctorat la Institut Catholique din Paris, cu o disertație despre iconografia lui Hristos: L’Icône du Christ. Fondements théologiques. Parcursul său academic l-a dus și la Universitatea din Regensburg, unde a studiat sub îndrumarea lui Joseph Ratzinger, viitorul Papă Benedict al XVI-lea.
Cariera academică a lui Schönborn a început în 1975, când a devenit profesor extraordinar de dogmatică la Universitatea din Fribourg, Elveția. Din 1981, a fost profesor titular de dogmatică și teologie a Bisericilor Orientale. În paralel, a îndeplinit roluri în comisii teologice specializate, fiind membru al Comisiei Teologice Internaționale și al Comisiei Elvețiene pentru Dialog între Ortodocși și Catolici. Între 1987 și 1992, a fost secretar al comisiei care a elaborat Catehismul Bisericii Catolice, o operă de referință pentru transmiterea credinței la nivel mondial.
La 11 iulie 1991, Papa Ioan Paul al II-lea l-a numit episcop auxiliar de Viena și episcop titular de Sutrium. A primit consacrarea episcopală pe 29 septembrie 1991, în Catedrala Sfântul Ștefan din Viena. Patru ani mai târziu, pe 13 aprilie 1995, a devenit arhiepiscop coadjutor al Arhiepiscopiei de Viena, succedându-i în același an cardinalului Hans Hermann Groër ca arhiepiscop de Viena. În 1996, Papa Ioan Paul al II-lea i-a acordat paliumul ca mitropolit al provinciei ecleziastice din Viena. Doi ani mai târziu, pe 21 februarie 1998, Papa l-a ridicat la rangul de cardinal preot cu titlul bisericii Gesù Divino Lavoratore.
Între 1998 și 2020, cardinalul Schönborn a fost președintele Conferinței Episcopale Austriece. În această calitate, a promovat dialogul între diferite confesiuni și religii, a încurajat reflecția asupra provocărilor etice și sociale și a sprijinit activitatea pastorală în perioade de criză. Din 1996, a fost mentorul Comunității Mielului, o familie religioasă dominicană tânără, stabilită la Viena.
Schönborn a participat la conclavurile din 2005 și 2013, care i-au ales pe Benedict al XVI-lea și Papa Francisc. În ambele ocazii, a fost considerat un posibil papabile. În 2014, Papa Francisc l-a numit membru al Comisiei Cardinalice pentru supravegherea Băncii Vaticanului (IOR) și l-a confirmat în această funcție în 2020. În 2024, a devenit președintele acestei comisii.
A jucat un rol esențial în Sinodul pentru Familie (2014-2015) și în interpretarea exortației apostolice Amoris Laetitia, precum și în Sinodul Amazonian din 2019 și în Sinodul despre sinodalitate (2021-2024). Până în 2024, a fost membru al Consiliului Permanent al Sinodului.
Pe lângă responsabilitățile sale de conducere, cardinalul Schönborn este un conferențiar și autor foarte solicitat. A publicat numeroase cărți, inclusiv lucrări despre iconografia creștină, teoria evoluției și Catehism. Se pronunță adesea asupra unor chestiuni etice, precum eutanasia, politica migratorie sau gestionarea cazurilor de abuz în Biserică.
Blazonul său reunește simboluri ale originilor sale, ale ordinului său și ale Arhiepiscopiei de Viena. Deviza sa episcopală, Vos autem dixi amicos („V-am numit prieteni”), este preluată din Evanghelia după Ioan.
Christoph Schönborn 1945. január 22-én született Watislawban, az egykori Birodalmi Szudétavidék területén. Teljes keresztneve Christoph Maria Michael Hugo Damian Peter Adalbert Schönborn. A Schönborn család cseh ágából származik, amely évszázadok óta számos jelentős egyházi személyiséget adott. Édesapja, Hugo-Damian Schönborn festőművész volt és a náci rezsimmel szembeni ellenállás harcosa. 1944-ben a brit erőkhöz dezertált, ami nagy bizonytalanságot okozott a család számára. A Beneš-dekrétumok nyomán történt kitelepítés után a család Ausztriában talált menedéket rokonoknál.
Christoph Schönborn Vorarlbergben nőtt fel, ahol a német irodalmi nyelv mellett az alemann nyelvjárást is elsajátította. Szülei válása 1958-ban mély nyomot hagyott gyermekkorában. Családi és iskolai neveltetésének köszönhetően korán szenvedélyesen érdeklődött a nyelvek és a kultúra iránt. A német mellett latinul, görögül, héberül, franciául, angolul, olaszul és spanyolul is beszél.
Érettségi után, 1963-ban belépett a domonkos rendbe. Novíciátusát a vesztfáliai Warburgban végezte, majd filozófiai és teológiai tanulmányait Walberbergben, Köln közelében, Bécsben és Párizsban folytatta. 1970-ben a bécsi domonkos templomban Franz König bíboros pappá szentelte. Teológiai képzése részeként 1974-ben doktorátust szerzett a párizsi Institut Catholique-ban Krisztus ikonográfiájáról szóló disszertációjával (L’Icône du Christ. Fondements théologiques). Tanulmányai során a regensburgi egyetemen is tanult Joseph Ratzinger, a későbbi XVI. Benedek pápa vezetésével.
Akadémiai pályafutása 1975-ben kezdődött, amikor rendkívüli dogmatika professzori kinevezést kapott a svájci Fribourg Egyetemen. 1981-től rendes professzorként oktatott dogmatikát és keleti egyházi teológiát. Emellett számos teológiai szakbizottság munkájában vett részt, többek között a Nemzetközi Teológiai Bizottság és az Ortodoxok és Katolikusok Közötti Párbeszéd Svájci Bizottságának tagjaként. 1987 és 1992 között titkára volt annak a bizottságnak, amely a Katolikus Egyház Katekizmusát kidolgozta – ez a mű mindmáig központi szerepet játszik a hit világszintű átadásában.
július 11-én II. János Pál pápa bécsi segédpüspökké és Sutrium címzetes püspökévé nevezte ki. 1991. szeptember 29-én a bécsi Szent István-dómban püspökké szentelték. Négy évvel később, 1995. április 13-án Bécs érseki helynöke lett, és még ugyanebben az évben Hans Hermann Groër bíboros utódaként Bécs érsekévé nevezték ki. 1996-ban II. János Pál pápa metropolitai palliumot adományozott neki a bécsi egyháztartomány vezetőjeként. Két évvel később, 1998. február 21-én bíborosi rangot kapott Gesù Divino Lavoratore címtemplomával.
1998 és 2020 között Schönborn bíboros az Osztrák Püspöki Konferencia elnöke volt. Ebben a szerepében támogatta a különböző felekezetek és vallások közötti párbeszédet, ösztönözte az etikai és társadalmi kihívásokkal kapcsolatos párbeszédet, és válsághelyzetekben segítette a lelkipásztori munkát. 1996 óta kíséri a Bárány Közösségét, egy fiatal domonkos szerzetesi közösséget, amely Bécsben telepedett le.
Schönborn részt vett a 2005-ös és 2013-as pápaválasztó konklávékon, ahol XVI. Benedek és Ferenc pápát választották meg. Mindkét esetben papabile-ként emlegették. 2014-ben Ferenc pápa kinevezte a Vatikáni Bank (IOR) felügyeleti bíborosi bizottságának tagjává, és 2020-ban megerősítette ebben a tisztségben. 2024-ben a bizottság elnökévé nevezték ki.
Fontos szerepet játszott a 2014–2015-ös Családszinóduson és az Amoris Laetitia pápai buzdítás értelmezésében, valamint a 2019-es Amazóniai Szinóduson és a 2021–2024-es szinodalitásról szóló szinóduson. 2024-ig a szinódus állandó tanácsának tagja volt.
Vezetői feladatai mellett Schönborn bíboros keresett előadó és szerző. Számos könyvet publikált, többek között a keresztény ikonográfiáról, az evolúcióelméletről és a katekizmusról. Etikai kérdésekben is gyakran megszólal, például az eutanáziáról, a menekültpolitikáról vagy az egyházon belüli visszaélések kezeléséről.
Címere származásának, rendjének és a bécsi érsekségnek a szimbólumait egyesíti. Püspöki jelmondata, Vos autem dixi amicos („Barátaimnak hívtalak titeket”), János evangéliumából származik.
Christoph Schönborn rođen je 22. siječnja 1945. u Watislawu, u tadašnjem Reichsgau Sudetenlandu. Njegovo puno krsno ime glasi Christoph Maria Michael Hugo Damian Peter Adalbert Schönborn. Potječe iz bohemske grane obitelji Schönborn, koja je kroz stoljeća dala brojne značajne ličnosti u Crkvi. Njegov otac, Hugo-Damian Schönborn, bio je slikar i borac otpora protiv nacističkog režima. Godine 1944. prebjegao je Britancima, što je obitelj dovelo u veliku nesigurnost. Nakon protjerivanja uslijed Benešovih dekreta, obitelj je našla utočište kod rodbine u Austriji.
Christoph Schönborn odrastao je u Vorarlbergu, gdje je uz standardni njemački naučio i alemanski dijalekt. Razvod roditelja 1958. godine ostavio je dubok trag na njegovo djetinjstvo. Zahvaljujući obiteljskoj i školskoj pozadini, rano je razvio strast prema jezicima i kulturi. Osim njemačkog, govori latinski, grčki, hebrejski, francuski, engleski, talijanski i španjolski.
Nakon mature, 1963. godine, stupio je u Dominikanski red. Novicijat je završio u Warburgu (Vestfalija), a potom studirao filozofiju i teologiju u Walberbergu kod Kölna, Beču i Parizu. Godine 1970. zaređen je za svećenika u Dominikanskoj crkvi u Beču od strane kardinala Franza Königa. Tijekom teološke izobrazbe 1974. doktorirao je na Institut Catholique u Parizu disertacijom o ikonografiji Krista: L’Icône du Christ. Fondements théologiques. Njegovi studiji vodili su ga i na Sveučilište u Regensburgu, gdje je studirao pod vodstvom Josepha Ratzingera, budućeg pape Benedikta XVI.
Akademsku karijeru započeo je 1975. kao izvanredni profesor dogmatike na Sveučilištu u Fribourgu, Švicarska. Od 1981. bio je redoviti profesor dogmatike i teologije istočnih Crkava. Paralelno je sudjelovao u radu teoloških stručnih komisija, uključujući Međunarodnu teološku komisiju i Švicarsku komisiju za dijalog između pravoslavnih i katolika. Od 1987. do 1992. bio je tajnik komisije koja je izradila Katekizam Katoličke Crkve, djelo od središnjeg značaja za prenošenje vjere diljem svijeta.
Dana 11. srpnja 1991., papa Ivan Pavao II. imenovao ga je pomoćnim biskupom Beča i naslovnim biskupom Sutriuma. Biskupsko posvećenje primio je 29. rujna 1991. u bečkoj katedrali Svetog Stjepana. Četiri godine kasnije, 13. travnja 1995., postao je koadjutor nadbiskupa Beča, a iste godine naslijedio je kardinala Hansa Hermanna Groëra kao bečki nadbiskup. Već 1996. papa Ivan Pavao II. dodijelio mu je palij kao metropolitu bečke crkvene pokrajine. Dvije godine kasnije, 21. veljače 1998., papa ga je uzdigao u kardinala prezbitera s naslovnom crkvom Gesù Divino Lavoratore.
Od 1998. do 2020. kardinal Schönborn bio je predsjednik Austrijske biskupske konferencije. U toj ulozi zalagao se za dijalog između različitih vjerskih zajednica, poticao suočavanje s etičkim i društvenim izazovima te podržavao pastoralni rad u teškim vremenima. Od 1996. duhovno prati Zajednicu Janjeta, mladu redovničku obitelj dominikanaca smještenu u Beču.
Schönborn je sudjelovao na konklavama 2005. i 2013. godine, na kojima su izabrani Benedikt XVI. i papa Franjo. U oba slučaja smatran je mogućim kandidatom za papu (papabile). Papa Franjo ga je 2014. imenovao članom Kardinalske komisije za nadzor Vatikanske banke (IOR) i potvrdio ga na toj funkciji 2020. godine. Godine 2024. imenovan je predsjednikom te komisije.
Igrao je ključnu ulogu na Obiteljskoj sinodi 2014./15. i u tumačenju papinske pobudnice Amoris Laetitia, kao i na Amazonskoj sinodi 2019. te Sinodi o sinodalnosti 2021.-2024. Do 2024. bio je i član Stalnog vijeća Sinode.
Uz svoje voditeljske dužnosti, kardinal Schönborn je traženi govornik i autor. Objavio je brojne knjige, uključujući djela o kršćanskoj ikonografiji, teoriji evolucije i Katekizmu. Često se izjašnjava o etičkim pitanjima poput eutanazije, politike prema izbjeglicama ili postupanja s slučajevima zlostavljanja u Crkvi.
Njegov grb objedinjuje simbole njegovog podrijetla, reda i Bečke nadbiskupije. Njegovo biskupsko geslo Vos autem dixi amicos („Prijateljima vas nazivam“) preuzeto je iz Ivanova evanđelja.
Christoph Schönborn se je rodil 22. januarja 1945 v Watislawu, ki je takrat spadal pod Reichsgau Sudetenland. Njegovo polno krstno ime je Christoph Maria Michael Hugo Damian Peter Adalbert Schönborn. Izhaja iz češke veje družine Schönborn, ki je skozi stoletja prispevala številne pomembne osebnosti k Cerkvi. Njegov oče, Hugo-Damian Schönborn, je bil slikar in član odpora proti nacističnemu režimu. Leta 1944 je dezertiral k britanskim silam, kar je družino pahnilo v veliko negotovost. Po izgonu, ki so ga povzročili Beneševi dekreti, je družina našla zatočišče pri sorodnikih v Avstriji.
Christoph Schönborn je odraščal v Vorarlbergu, kjer se je poleg standardne nemščine naučil tudi alemanščine. Ločitev staršev leta 1958 je močno zaznamovala njegovo otroštvo. Zahvaljujoč družinskemu in šolskemu okolju je že zgodaj razvil strast do jezikov in kulture. Poleg nemščine tekoče govori latinsko, grško, hebrejsko, francosko, angleško, italijansko in špansko.
Po maturi je leta 1963 vstopil v dominikanski red. Noviciat je opravil v Warburgu (Vestfalija), nato pa je študiral filozofijo in teologijo v Walberbergu pri Kölnu, na Dunaju in v Parizu. Leta 1970 ga je v dominikanski cerkvi na Dunaju za duhovnika posvetil kardinal Franz König. Leta 1974 je doktoriral na Katoliškem inštitutu v Parizu z disertacijo o Kristusovi ikonografiji: L’Icône du Christ. Fondements théologiques. Med študijem je obiskoval tudi univerzo v Regensburgu, kjer je študiral pri Josefu Ratzingerju, kasnejšem papežu Benediktu XVI.
Akademsko kariero je začel leta 1975 kot izredni profesor dogmatike na univerzi v Fribourgu v Švici. Od leta 1981 je bil redni profesor dogmatike in teologije vzhodnih Cerkva. Vzporedno je deloval v teoloških strokovnih komisijah, med drugim kot član Mednarodne teološke komisije in Švicarske komisije za dialog med pravoslavnimi in katoličani. Med letoma 1987 in 1992 je bil tajnik komisije, ki je pripravila Katoliški katekizem, delo velikega pomena za širjenje vere po vsem svetu.
11. julija 1991 ga je papež Janez Pavel II. imenoval za pomožnega škofa na Dunaju in naslovnega škofa Sutriuma. Škofovsko posvečenje je prejel 29. septembra 1991 v dunajski stolnici sv. Štefana. Štiri leta pozneje, 13. aprila 1995, je postal pomožni nadškof dunajske nadškofije, istega leta pa je nasledil kardinala Hansa Hermanna Groërja kot dunajski nadškof. Leta 1996 mu je papež Janez Pavel II. podelil palij kot metropolitu dunajske cerkvene province. Dve leti pozneje, 21. februarja 1998, ga je papež imenoval za kardinala z naslovno cerkvijo Gesù Divino Lavoratore
Od leta 1998 do 2020 je kardinal Schönborn vodil Avstrijsko škofovsko konferenco. V tej vlogi se je zavzemal za dialog med različnimi veroizpovedmi in religijami, spodbujal razprave o etičnih in družbenih izzivih ter podpiral pastoralno delo v težkih časih. Od leta 1996 spremlja skupnost Janjetine, mlado dominikansko redovno skupnost, ki se je naselila na Dunaju.
Schönborn je sodeloval na konklavah leta 2005 in 2013, na katerih sta bila izvoljena papež Benedikt XVI. in papež Frančišek. V obeh primerih je bil obravnavan kot možni kandidat za papeža (papabile). Leta 2014 ga je papež Frančišek imenoval za člana kardinalske komisije za nadzor nad Vatikansko banko (IOR) in ga na tem mestu potrdil tudi leta 2020. Leta 2024 je postal predsednik te komisije.
Odigral je ključno vlogo na sinodi o družini (2014–2015), pri interpretaciji papeške spodbude Amoris Laetitia, pa tudi na amazonski sinodi leta 2019 in sinodi o sinodalnosti (2021–2024). Do leta 2024 je bil tudi član stalnega sveta sinode.
Poleg svojih vodstvenih nalog je kardinal Schönborn iskan govornik in avtor. Objavil je številne knjige, vključno z deli o krščanski ikonografiji, teoriji evolucije in katekizmu. Pogosto se izreka o etičnih vprašanjih, kot so evtanazija, migracijska politika ali obravnava primerov zlorab v Cerkvi.
Njegov grb združuje simbole njegovega porekla, reda in dunajske nadškofije. Njegov škofovski moto Vos autem dixi amicos („Prijatelji sem vas imenoval“) je vzet iz Janezovega evangelija.
Christoph Schönborn se narodil 22. ledna 1945 ve Watislawu, který tehdy patřil do Reichsgau Sudety. Jeho celé křestní jméno je Christoph Maria Michael Hugo Damian Peter Adalbert Schönborn. Pochází z české větve rodu Schönbornů, která během staletí dala církvi mnoho významných osobností. Jeho otec, Hugo-Damian Schönborn, byl malíř a odbojář proti nacistickému režimu. V roce 1944 dezertoval k britským silám, což rodinu uvrhlo do velké nejistoty. Po vyhnání, způsobeném Benešovými dekrety, našla rodina útočiště u příbuzných v Rakousku.
Christoph Schönborn vyrůstal ve Vorarlbersku, kde se kromě spisovné němčiny naučil také alemanský dialekt. Rozvod rodičů v roce 1958 hluboce ovlivnil jeho dětství. Díky rodinnému a školnímu prostředí si již v raném věku vypěstoval vášeň pro jazyky a kulturu. Kromě němčiny hovoří latinsky, řecky, hebrejsky, francouzsky, anglicky, italsky a španělsky.
Po maturitě vstoupil v roce 1963 do dominikánského řádu. Noviciát absolvoval ve Warburgu (Vestfálsko) a studoval filozofii a teologii ve Walberbergu u Kolína nad Rýnem, ve Vídni a v Paříži. V roce 1970 byl v dominikánském kostele ve Vídni vysvěcen na kněze kardinálem Franzem Königem. V roce 1974 získal doktorát na Katolickém institutu v Paříži s disertační prací o ikonografii Krista: L’Icône du Christ. Fondements théologiques. Během studia navštěvoval také univerzitu v Řezně, kde studoval pod vedením Josepha Ratzingera, budoucího papeže Benedikta XVI.
Akademickou kariéru zahájil v roce 1975 jako docent dogmatiky na univerzitě ve Fribourgu ve Švýcarsku. Od roku 1981 byl řádným profesorem dogmatiky a teologie východních církví. Současně působil v odborných teologických komisích, včetně Mezinárodní teologické komise a Švýcarské komise pro dialog mezi pravoslavnými a katolíky. V letech 1987 až 1992 byl sekretářem komise, která připravila Katechismus katolické církve, dílo zásadního významu pro celosvětový přenos víry.
Dne 11. července 1991 jej papež Jan Pavel II. jmenoval pomocným biskupem ve Vídni a titulárním biskupem Sutria. Biskupské svěcení přijal 29. září 1991 v katedrále sv. Štěpána ve Vídni. O čtyři roky později, 13. dubna 1995, se stal koadjutorem arcibiskupa vídeňské arcidiecéze a téhož roku vystřídal kardinála Hanse Hermanna Groëra na pozici arcibiskupa Vídně. V roce 1996 mu papež Jan Pavel II. udělil pallium jako metropolitovi vídeňské církevní provincie. Dva roky poté, 21. února 1998, jej papež povýšil na kardinála-kněze s titulárním kostelem Gesù Divino Lavoratore.
V letech 1998 až 2020 byl kardinál Schönborn předsedou Rakouské biskupské konference. V této funkci podporoval dialog mezi různými konfesemi a náboženstvími, podněcoval diskuze o etických a společenských výzvách a podporoval pastorační práci v obtížných dobách. Od roku 1996 doprovází komunitu Janjetine, mladou dominikánskou řeholní rodinu usazenou ve Vídni.
Schönborn se zúčastnil konkláve v letech 2005 a 2013, na nichž byli zvoleni papež Benedikt XVI. a papež František. V obou případech byl považován za možného kandidáta na papeže (papabile). V roce 2014 jej papež František jmenoval členem kardinálské komise pro dohled nad Vatikánskou bankou (IOR) a v roce 2020 jej v této funkci potvrdil. V roce 2024 se stal předsedou této komise.
Hrál klíčovou roli na synodě o rodině (2014–2015), v interpretaci apoštolské exhortace Amoris Laetitia, a také na Amazonské synodě v roce 2019 a Synodě o synodalitě (2021–2024). Do roku 2024 byl také členem Stálé rady synody.
Vedle svých vedoucích povinností je kardinál Schönborn vyhledávaným řečníkem a autorem. Publikoval mnoho knih, včetně děl o křesťanské ikonografii, teorii evoluce a katechismu. Často se vyjadřuje k etickým otázkám, jako je eutanazie, migrační politika nebo řešení případů zneužívání v církvi.
Jeho erb spojuje symboly jeho původu, řádu a vídeňské arcidiecéze. Jeho biskupské motto Vos autem dixi amicos („Přátele vás nazývám“) pochází z Janova evangelia.
Christoph Schönborn sa narodil 22. januára 1945 vo Watislawe, ktorý v tom čase patril do Reichsgau Sudety. Jeho úplné krstné meno je Christoph Maria Michael Hugo Damian Peter Adalbert Schönborn. Pochádza z českej vetvy rodiny Schönborn, ktorá počas stáročí poskytla Cirkvi mnohé významné osobnosti. Jeho otec, Hugo-Damian Schönborn, bol maliarom a členom odboja proti nacistickému režimu. V roku 1944 dezertoval k britským silám, čo rodinu uviedlo do veľkej neistoty. Po vyhnaní, ktoré bolo dôsledkom Benešových dekrétov, rodina našla útočisko u príbuzných v Rakúsku.
Christoph Schönborn vyrastal vo Vorarlbersku, kde sa popri spisovnej nemčine naučil aj alemanský dialekt. Rozvod rodičov v roku 1958 hlboko ovplyvnil jeho detstvo. Vďaka rodinnému a školskému prostrediu si už v mladom veku vypestoval vášeň pre jazyky a kultúru. Okrem nemčiny hovorí plynulo latinsky, grécky, hebrejsky, francúzsky, anglicky, taliansky a španielsky.
Po maturite vstúpil v roku 1963 do Dominikánskeho rádu. Noviciát absolvoval vo Warburgu (Vestfálsko) a študoval filozofiu a teológiu vo Walberbergu pri Kolíne, vo Viedni a v Paríži. V roku 1970 bol vysvätený za kňaza v dominikánskom kostole vo Viedni kardinálom Franzom Königom. V roku 1974 získal doktorát na Katolíckom inštitúte v Paríži s dizertačnou prácou o ikonografii Krista: L’Icône du Christ. Fondements théologiques. Počas štúdií navštevoval aj univerzitu v Regensburgu, kde študoval pod vedením Josepha Ratzingera, neskoršieho pápeža Benedikta XVI.
Svoju akademickú kariéru začal v roku 1975 ako mimoriadny profesor dogmatiky na univerzite vo Fribourgu vo Švajčiarsku. Od roku 1981 bol riadnym profesorom dogmatiky a teológie východných cirkví. Popri tom pôsobil v odborných teologických komisiách, vrátane Medzinárodnej teologickej komisie a Švajčiarskej komisie pre dialóg medzi pravoslávnymi a katolíkmi. V rokoch 1987 až 1992 bol sekretárom komisie, ktorá pripravila Katechizmus Katolíckej cirkvi, dielo zásadného významu pre celosvetové šírenie viery.
Dňa 11. júla 1991 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za pomocného biskupa vo Viedni a titulárneho biskupa Sutria. Biskupskú vysviacku prijal 29. septembra 1991 v katedrále sv. Štefana vo Viedni. O štyri roky neskôr, 13. apríla 1995, sa stal koadjutorom arcibiskupa viedenskej arcidiecézy a v tom istom roku nahradil kardinála Hansa Hermanna Groëra na pozícii arcibiskupa. V roku 1996 mu pápež Ján Pavol II. udelil pallium ako metropolitovi viedenskej cirkevnej provincie. O dva roky neskôr, 21. februára 1998, ho pápež povýšil na kardinála s titulárnym kostolom Gesù Divino Lavoratore.
V rokoch 1998 až 2020 bol kardinál Schönborn predsedom Rakúskej biskupskej konferencie. V tejto funkcii podporoval dialóg medzi rôznymi vyznaniami a náboženstvami, podnecoval diskusie o etických a spoločenských výzvach a podporoval pastoračnú činnosť v ťažkých časoch. Od roku 1996 sprevádza komunitu Janjetine, mladú dominikánsku rehoľnú rodinu usadenú vo Viedni.
Schönborn sa zúčastnil konkláve v rokoch 2005 a 2013, na ktorých boli zvolení pápeži Benedikt XVI. a František. V oboch prípadoch bol považovaný za možného kandidáta na pápeža (papabile). V roku 2014 ho pápež František vymenoval za člena kardinálskej komisie na dohľad nad Vatikánskou bankou (IOR) a v roku 2020 ho v tejto funkcii potvrdil. V roku 2024 sa stal predsedom tejto komisie.
Zohral kľúčovú úlohu na synode o rodine (2014–2015), v interpretácii apoštolskej exhortácie Amoris Laetitia, ako aj na Amazonskej synode v roku 2019 a Synode o synodalite (2021–2024). Do roku 2024 bol tiež členom Stálej rady synody.
Popri svojich vedúcich povinnostiach je kardinál Schönborn vyhľadávaným rečníkom a autorom. Publikoval množstvo kníh, vrátane diel o kresťanskej ikonografii, evolučnej teórii a katechizme. Často sa vyjadruje k etickým otázkam, ako je eutanázia, migračná politika alebo riešenie prípadov zneužívania v Cirkvi.
Jeho erb spája symboly jeho pôvodu, rádu a viedenskej arcidiecézy. Jeho biskupské motto Vos autem dixi amicos („Priateľmi som vás nazval“) pochádza z Jánovho evanjelia.
Christoph Schönborn urodził się 22 stycznia 1945 roku w Watislawie, który wówczas należał do Reichsgau Sudetenland. Jego pełne imię chrzcielne brzmi Christoph Maria Michael Hugo Damian Peter Adalbert Schönborn. Pochodzi z czeskiej linii rodziny Schönborn, która przez wieki wydała wielu wybitnych przedstawicieli Kościoła. Jego ojciec, Hugo-Damian Schönborn, był malarzem i członkiem ruchu oporu przeciwko reżimowi nazistowskiemu. W 1944 roku zdezerterował do sił brytyjskich, co postawiło rodzinę w bardzo trudnej sytuacji. Po wypędzeniu, które było wynikiem dekretów Beneša, rodzina znalazła schronienie u krewnych w Austrii.
Christoph Schönborn dorastał w Vorarlbergu, gdzie oprócz standardowego niemieckiego opanował także dialekt alemański. Rozwód rodziców w 1958 roku głęboko wpłynął na jego dzieciństwo. Dzięki rodzinnemu i szkolnemu otoczeniu wcześnie rozwinął pasję do języków i kultury. Oprócz niemieckiego biegle posługuje się łaciną, greką, hebrajskim, francuskim, angielskim, włoskim i hiszpańskim.
Po ukończeniu szkoły średniej (Matura) w 1963 roku wstąpił do zakonu dominikanów. Nowicjat odbył w Warburgu (Westfalia), a następnie studiował filozofię i teologię w Walberbergu koło Kolonii, w Wiedniu i Paryżu. W 1970 roku został wyświęcony na kapłana w dominikańskim kościele w Wiedniu przez kardynała Franza Königa. W 1974 roku uzyskał doktorat na Katolickim Instytucie w Paryżu, broniąc dysertacji na temat ikonografii Chrystusa: L’Icône du Christ. Fondements théologiques. W trakcie studiów uczęszczał również na Uniwersytet w Ratyzbonie, gdzie studiował pod kierunkiem Josepha Ratzingera, późniejszego papieża Benedykta XVI.
Karierę akademicką rozpoczął w 1975 roku jako profesor nadzwyczajny dogmatyki na Uniwersytecie we Fryburgu (Szwajcaria). Od 1981 roku był profesorem zwyczajnym dogmatyki i teologii Kościołów wschodnich. Równolegle brał udział w pracach specjalistycznych komisji teologicznych, w tym Międzynarodowej Komisji Teologicznej i Szwajcarskiej Komisji ds. Dialogu między Prawosławiem a Kościołem Katolickim. W latach 1987–1992 był sekretarzem komisji, która opracowała Katechizm Kościoła Katolickiego, dzieło o kluczowym znaczeniu dla przekazywania wiary na całym świecie.
11 lipca 1991 roku papież Jan Paweł II mianował go biskupem pomocniczym Wiednia i biskupem tytularnym Sutrium. Święcenia biskupie przyjął 29 września 1991 roku w wiedeńskiej katedrze św. Szczepana. Cztery lata później, 13 kwietnia 1995 roku, został koadiutorem arcybiskupa Wiednia, a w tym samym roku zastąpił kardynała Hansa Hermanna Groëra na stanowisku arcybiskupa. W 1996 roku papież Jan Paweł II przyznał mu paliusz jako metropolicie prowincji kościelnej Wiednia. Dwa lata później, 21 lutego 1998 roku, papież wyniósł go do godności kardynała prezbitera z tytularnym kościołem Gesù Divino Lavoratore.
W latach 1998–2020 kardynał Schönborn przewodniczył Austriackiej Konferencji Biskupów. W tej roli wspierał dialog między różnymi wyznaniami i religiami, inicjował dyskusje na temat wyzwań etycznych i społecznych oraz wspierał duszpasterstwo w trudnych czasach. Od 1996 roku opiekuje się wspólnotą Janjetine, młodą dominikańską rodziną zakonną z siedzibą w Wiedniu.
Schönborn uczestniczył w konklawe w 2005 i 2013 roku, podczas których wybrano papieży Benedykta XVI i Franciszka. W obu przypadkach był uważany za możliwego kandydata na papieża (papabile). W 2014 roku papież Franciszek mianował go członkiem komisji kardynalskiej ds. nadzoru nad Bankiem Watykańskim (IOR) i potwierdził go na tym stanowisku w 2020 roku. W 2024 roku został przewodniczącym tej komisji.
Odegrał kluczową rolę na Synodzie o Rodzinie (2014–2015), w interpretacji adhortacji apostolskiej Amoris Laetitia, a także na Synodzie Amazońskim w 2019 roku i Synodzie o synodalności (2021–2024). Do 2024 roku był także członkiem Stałej Rady Synodu.
Oprócz swoich obowiązków kierowniczych kardynał Schönborn jest cenionym mówcą i autorem. Opublikował liczne książki, w tym prace na temat ikonografii chrześcijańskiej, teorii ewolucji i katechizmu. Często wypowiada się na tematy etyczne, takie jak eutanazja, polityka migracyjna czy reakcja Kościoła na przypadki nadużyć.
Jego herb łączy symbole jego pochodzenia, zakonu i archidiecezji wiedeńskiej. Jego biskupie motto Vos autem dixi amicos („Nazwałem was przyjaciółmi”) pochodzi z Ewangelii św. Jana.
Крістоф Шенборн народився 22 січня 1945 року в Ватіславі, що на той час входив до складу Райхсгау Судети. Його повне хресне ім'я — Крістоф Марія Міхаель Гуґо Деміан Петер Адельберт Шенборн. Він походить з богемської гілки родини Шенборн, яка протягом століть дала численні видатні постаті для Церкви. Його батько, Гуґо-Деміан Шенборн, був художником та учасником руху опору проти нацистського режиму. У 1944 році він перейшов на бік британських військ, що спричинило значну небезпеку для родини. Після вигнання, викликаного декретами Бенеша, родина знайшла притулок у родичів в Австрії.
Крістоф Шенборн зростав у Форарльберзі, де, окрім літературної німецької мови, опанував алеманський діалект. Розлучення батьків у 1958 році глибоко вплинуло на його дитинство. Завдяки сімейному та шкільному вихованню він рано захопився мовами та культурою. Крім німецької, він вільно володіє латинською, грецькою, івритом, французькою, англійською, італійською та іспанською мовами.
Після завершення середньої освіти (Matura) у 1963 році він вступив до Домініканського ордену. Новіціат він проходив у Варбурзі (Вестфалія), а філософію та теологію вивчав у Вальберберзі поблизу Кельна, у Відні та Парижі. У 1970 році він був висвячений на священника в Домініканській церкві у Відні кардиналом Францом Кенігом. У 1974 році здобув ступінь доктора богослов'я в Інституті Католік у Парижі, захистивши дисертацію на тему іконографії Христа: L’Icône du Christ. Fondements théologiques. Під час навчання він також відвідував університет у Регенсбурзі, де навчався під керівництвом Йозефа Ратцінгера, майбутнього Папи Бенедикта XVI.
Його академічна кар'єра розпочалася у 1975 році, коли він став доцентом догматики у Фрібурзькому університеті в Швейцарії. З 1981 року він був професором догматики та богослов'я Східних Церков. Паралельно він брав участь у роботі спеціалізованих теологічних комісій, зокрема, був членом Міжнародної теологічної комісії та Швейцарської комісії з діалогу між православними та католиками. З 1987 по 1992 рік він був секретарем комісії, яка підготувала Катехизм Католицької Церкви, що має фундаментальне значення для передачі віри у світі.
11 липня 1991 року Папа Йоан Павло II призначив його допоміжним єпископом Відня та титулярним єпископом Сутріума. Єпископське рукоположення він отримав 29 вересня 1991 року в соборі Святого Стефана у Відні. Чотири роки потому, 13 кві